Dnes sa každý hrnie do špirály úverov, splácania, obáv, refinancovania, rátania, vybavovania …….
Je to veľmi zaujímavý jav v poslednej dekáde po finančnej kríze. So znižovaním základnej úrokovej sadzby a kvantitatívnym uvoľňovaním (QE) zo strany európskej centrálnej banky,čerpali výhody nie len štáty, veľké podniky, no i bežný ľudia ako ste Vy.
Týmto kolotočom (nebudem rozoberať či QE malo zmysel tak dlho využívať) sa spustila lavína znižovania úrokových sadzieb na hypotékach a skončila sa doba normálnosti a začala doba nenormálna. Čo tým myslím dobou normálnosti a nenormálnosti?
Doba normálnosti bolo obdobie pred krízou, keď si ľudia poctivo šetrili v jednej z troch stavebných sporiteľní. A po nejakej dobe, keď už dosiahol cieľovú čiastku, padlo rozhodnutie ísť hľadať nejakú vhodnú nehnuteľnosť na kúpu a s tým následné vybavovanie hypotéky na dofinancovania chýbajúcich zdrojov.
To znamená že ste mali to šťastie stihli si založiť stavebné sporenie v začiatkoch, kde bola celkom zaujímavá štátna prémia, a o pár rokov ste ste šli kupovať byt s hypotekárnym dofinancovaním. Dajme tomu v roku 2002 ste mohli kúpiť 3 izbový byt o rozlohe 84m² za sumu cca 49.728 €. Po 10 ročnom pilnom vkladaní, ste mali v stavebnej sporiteľni cca 8.000 €, takže výška hypotéky bola 41.728 €. V tej dobe sa úrokové sadzby hýbali okolo 9% p.a., čo činilo splátku 335 €/m.
Doba nenormálna nastala v pokrízovom období. Keď stavebné sporenie strácalo na atraktivite so stále sa zmenšujúcou sa štátnou prémiou, tým pádom i ochota ľudí si šetriť na nejaký cieľ ako je napríklad bývanie, a znižujúcimi sa úrokovými sadzbami až do dnešnej doby, kde úroky mam pod magickým 1% p.a.
A prečo to vlastne volám dobou nenormálna? Nízke úroky spôsobili rýchli rast cien nehnuteľnosti ( ten istý byt ma priemernú cenu 134.652 € ), tým pádom i keď s oveľa lepším úrokom a vyšším platom ako pred rokmi si musíte požičať oveľa väčšiu sumu na kúpu nehnuteľnosti. A do toho vstupuje ďalší dôležitý faktor a to je, a mnohý z Vás keď si dajú ruku na srdce, nemali žiadnu našetrenú sumu na dofinancovanie kúpi, alebo ani na zálohu kupujúcemu. Všetko sa rieši cez úver s ružovými okuliarmi.
Túto situáciu sa snaží riešiť NBS, zvýšením rezerv čo má potencionálnym dlžníkom zostávať, znížením LTV ktorú Vám banka môže poskytnúť na kúpu nehnuteľnosti ( že vraj od 1.1.2020 to ma byť 70% LTV). Na jednej strane NBS chápem, že chce znížiť zaúverovanosť ľudí, no čím viac sa snaží tým to je horšie podľa môjho názoru. Je logické že sa zvyšuje zadĺženosť a výdavky domácnosti keď sa znižujú úroky a rastú ceny nehnuteľností a znižuje sa aj LTV čo Vám banka môže poskytnúť a tým pádom sú ľudia nútení riešiť dofinancovanie spotrebnými úvermi. Kde niekedy je pomaly splátka rovná tej hypotekárnej i keď s menšou požičanou sumou.
Záverom chcem len dodať že nič neutečie, najvhodnejšia doba na kúpu je vždy keď ste na to pripravený a nie keď sú nízke úroky. A tým pripravený, myslím (možno už aj viete čo chcem povedať) mať našetrenú sumu na kúpu nehnuteľnosti. Ak premýšľate nad kúpou no ste na vážkach, odporúčam Vám si mesačne odkladať presne tú identickú čiastku ktorú by ste splácali banke najmenej 3 roky. Veď predsa sme Homo sapiens 🙂
Celá debata | RSS tejto debaty